Ľubomír Višňovský porovnal, v čom bola doba a deti iné v časoch, keď sám začínal s hokejom a teraz, keď vidí na svojich deťoch, ako sa éra zmenila.

„To je veľmi dobrá otázka... Je to ťažké a vidím to aj na mojich deťoch. Rodič by aj chcel, ale v prvom rade musí chcieť aj dieťa a mať cieľ, čo chce dosiahnuť. Ja som večer zaspával so snom byť profesionálny hokejista, ktorý bude dávať góly a budú ho nosiť na rukách. To bolo moje všetko," spomínal bývalý obranca NHL pre Sportdnes.

Obrovská ctižiadostivosť, obeta a tvrdá práca z Ľubomíra Višňovského spravili jedného z najlepších hokejistov histórie Slovenska. Višňovský je držiteľom kompletnej medailovej zbierky, v NHL odohral 883 zápasov základnej časti so ziskom na obrancu veľmi solídnych 495 bodov.

Doba sa zmenila. A s ňou logicky aj deti. Už nie je taký spontánny záujem o pohyb, o šport, o súťaženie. Dnešná mládež je doslova prilepená k počítačom alebo telefónom. Deti sú pohodlnejšie, majú komfort, nemusia prekonávať prekážky a problémy, ktorým čelili napríklad ich rodičia.

„Dnes rodičia zoberú deti do Dubaja, na Maledivy či do Grécka a dieťa vidí, že otec podniká a darí sa mu, tak si povie, že on tiež nepotrebuje tak drieť a ráno vstávať na tréningy, ale radšej sa vyspí a bude podnikateľ. Deti majú oveľa väčšiu možnosť výberu, než sme mali my," rozumne analyzoval situáciu bývalý elitný obranca.

„Moji rodičia chodili na šiestu ráno do práce, pripravili nám raňajky, ale s bratom sme už sami vstávali, obliekli sa, umyli a šprintovali tri kilometre do školy. Dalo sa ísť aj autobusom, ale ten som nikdy nestihol (smiech). Alebo som si zobral bicykel a šiel som na ňom. Vždy som bojoval s časom, aby som stihol školu. Dnes dieťa ráno vstane, má pripravené raňajky, otec či mama ho vezme autom do a zo školy na tréning a má tak pripravený program, takže sa vôbec nemusí namáhať, aby riešilo veci, ktoré sme riešili my. A to je ten rozdiel," dodáva Ľubomír Višňovský.