Strieborné Helsinki stále vyvolávajú zimomriavky. Starosta prezradil, čo ho motivuje pokračovať

v kategórii: Hokej autor: Michal Sedlák 0

Zimomriavky pri repríze strieborných Helsínk priznal Tomáš Starosta. Prezradil, čo ho motivuje pokračovať v kariére.

Obranca Tomáš Starosta nedávno oslávil 39. narodeniny, no s hokejom sa končiť nechystá. Aj napriek tomu, že jeho kamaráti ako napríklad Milan Bartovič, už vešajú korčule na klinec.

„Neviem teraz povedať, dokedy budem hrať. Beriem to od sezóny k sezóne. Prvoradé je, či bude mať klub o moje služby záujem. Dukla ho má, a to ma teší. Mám dohodu na jeden ročník, potom sa uvidí," uviedol Starosta v rozhovore pre šport.sk.

Ťahá mu na štyridsiatku, za sebou má 21 profesionálnych hokejových sezón. Stále však má chuť hrať a prezradil, čo je jeho hnacím motorom.

„Vpred ma ženie to, aby som kariéru ukončil tímovým úspechom. Momentálne je dôležité, aby som v letnej príprave dobre natrénoval a v sezóne sa mi vyhli zranenia, pretože v posledných rokoch som mal zdravotné problémy. Vypojili ma z hry, napríklad, na dva mesiace, a potom som začínal odznova. Skrátená sezóna by mi mohla ako staršiemu hráčovi vyhovovať, no dôležité bude, aby nám v závere sezóny v play-off nechýbali kľúčoví hokejisti."

Starosta, ako aj ostatní hráči, sa pripravoval individuálne v domácich podmienkach počas obdobia izolácie. Teraz si vychutnáva tvrdú tréningovú drinu v rámci spoločnej prípravy, ktorú Trenčín zahájil ako prvý extraligový tím.

„Kondičný tréner nám robil plány, ktoré sme plnili v domácich podmienkach. Sme však radi, že sme sa mohli stretnúť. Momentálne sme síce v najhoršej časti prípravy, ale na druhej strane nás potešilo, že po dlhšej dobe, keď sme boli zavretí doma, sme opäť spolu."

Starosta má bohaté skúsenosti či už z pôsobenia v KHL alebo z reprezentácie. V najcennejšom drese bol pri zisku zatiaľ posledného cenného kovu - striebra v Helsinkách v roku 2012. Nedávno RTVS vysielala reprízu a Starosta pri pohľade na tieto zábery mal zimomriavky.

„Niektoré zápasy som si pozrel a musím priznať, že mi pri nich vždy nabehnú zimomriavky. Sú to príjemné spomienky, keďže som na šampionáte odviedol kus roboty a zahral som si vo finále. Rusi však boli nezastaviteľní. Rád si spomeniem aj na to, ako sme sa vracali domov a vítali nás fanúšikovia. Niečo také zostane človeku navždy v pamäti. Bolo krásne sledovať, čo sa dialo na Slovensku."