Odborník Tiikkaja: Do piatich rokov vypadne aj slovenská dvadsiatka

v kategórii: Hokej 0

Podľa fínskeho odborníka pomôžu slovenskému hokeju viaceré zmeny a dlhodobá koncepčná práca (WebNoviny.sk).

head>



30.6.2019 (Webnoviny.sk) - Ako väčšina chlapcov vo Fínsku sa venoval ľadovému hokeju, ale hráčsku kariéru ukončil ešte vo veku 26 rokov.

Jukka Tiikaja síce nenapodobnil svojich slávnych krajanov na profesionálnych klziskách, ale presadil sa na inom poli. Rodák z Oulu na prelome ostatných desaťročí pomáhal rozvíjať hokej v Ázii a pred príchodom na Slovensko päť rokov pôsobil v úlohe šéfa vzdelávania trénerov vo Fínskej hokejovej asociácii.

Nikdy nekončiaci proces rozvoja

Vo februári 2017 dostal Tiikkaja prvú ponuku zo strany Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) a v septembri sa pustil do práce. Jeho cieľom bolo vytvoriť systém, ktorý zlepší vzdelávanie a metodiku hráčov a trénerov na Slovensku.

"Je to nikdy nekončiaci proces rozvoja a až ďalšie mesiace či roky ukážu, či sa nám to podarilo. Vo všeobecnosti som však spokojný s tým, ako sme nastavili systém vzdelávania trénerov. Prostredníctvom rôznych zdrojov komunikujeme s klubmi, aby sme im odovzdali naše poznatky. Vytvorili sme niekoľko manuálov, ako pracovať s mladými hokejistami po stránke hráčskeho vývoja aj z hľadiska psychológie. Vytvorili sme veľké množstvo podkladov pre kluby. Je to práca, ktorá pozostáva z viacerých malých čiastkových úloh a je podstatné, aby sa na nich systematicky pracovalo," vysvetlil na úvod 42-ročný odborník.

V závere augusta sa skončí Tiikkajova slovenská misia. Po dvoch rokoch práce nechá priestor svojim nasledovníkom, no tunajšiemu hokejovému hnutiu je ochotný naďalej kedykoľvek pomôcť. "Pokúsil som sa najmä zaviesť prvky z fínskej hokejovej školy aj na Slovensku. Vedel som, že to bude približne dvojročná práca a mojou úlohou bolo nájsť ľudí, ktorí v tom budú pokračovať. Na ľudskej úrovni som však pripravený stále pomôcť slovenskému hokeju aj bez toho, aby som mal nejakú pozíciu s presným kontraktom," hovoril Tiikkaja, ktorý sa o svoje poznatky z uplynulých mesiacov podelil v rozhovore pre agentúru SITA.

Realita neodzrkadľovala očakávania

Slovenská republika sa teší zo samostatnosti iba 26 rokov, ale v priebehu tohto obdobia dosiahla v hokeji viacero významných úspechov. Slovenskí reprezentanti získali za vyše štvrťstoročia štyri cenné kovy na majstrovstvách sveta vrátane zlata z Göteborgu 2002. Boli štvrtí na ZOH vo Vancouveri 2010 a v zbierke majú medaily z mládežníckych svetových šampionátov. Táto vizitka u Tiikkaju vzbudzovala rešpekt, no hneď prvé skúsenosti mu ukázali odlišnú realitu.

"Moja prvá reakcia po ponuke zo Slovenska bola taká, že ide o veľkú hokejovú krajinu, ktorá krátko po nástupe na svetovú scénu dosiahla úspechy. Potom som však zistil, že súčasnosť je trochu iná. Infraštruktúra nie je na ideálnej úrovni, kluby sa boria s finančnými problémami a aj trénovanie nebolo také, na aké som bol zvyknutý vo Fínsku. Uvedomil som si, že je to výzva a zároveň je tu veľa priestoru pre zlepšenie. Ľudia na Slovensku si mysleli, že v hokeji je všetko v poriadku napriek tomu, že sa minimum hráčov objavuje na popredných priečkach draftu NHL a záujem detí o tento šport klesá. Nemali dostatok zdrojov na podporu rozvoja koučingu a neprodukovali dostatok mladých hráčov na svetovej úrovni. Na začiatok je najpodstatnejšie, aby si ľudia uvedomili, kde sú problémy a že je možné ich vyriešiť," uviedol.

Sympatického severana prekvapili aj rozdielne vzorce správania medzi Fínmi a Slovákmi. "Po príchode na Slovensko som sa musel vyrovnať s nejakými kultúrnymi rozdielmi. Najvýraznejší bol ten, že na Slovensku je slabá dôvera medzi ľuďmi. Veľa ľudí tu investuje energiu do toho, aby kritizovali, čo je zlé namiesto toho, aby prispeli do diskusie a snažili sa nájsť nejaké riešenie. Viackrát som sa stretol s tým, že ľudia hovorili, že je všetko v poriadku a potom za chrbtom kritizovali prácu toho druhého," zaspomínal si.

Viac hráčov, väčšia konkurencia, väčšia kvalita

Predstavitelia SZĽH oslovili Tiikkaju s tým, aby na Slovensku pomohol naštartovať rozvoj mládežníckeho hokeja, ktorý by mal v dlhodobom horizonte priniesť efekt aj na seniorskej úrovni. Základným predpokladom úspechu je dostatočná hráčska základňa. Tú sa snaží hokejové hnutie rozširovať prostredníctvom viacerých projektov pre deti.

"Vo Fínsku máme desaťkrát viac hráčov, čo sa zákonite prejavuje na kvalite vo všetkých úrovniach. Je medzi nimi väčšia konkurencia a neustále stoja pred výzvou, aby sa zlepšovali. Do veku 14 či 15 rokov hrajú všetci tak, aby boli schopní zvládnuť defenzívne aj ofenzívne úlohy a nestaviame ich do nejakých špeciálnych úloh. Sú preto schopní sa vyrovnať s každým herným prvkom, dokážu medzi sebou lepšie spolupracovať. Rovnako sú hráči lepšie pripravení po atletickej stránke, čo im pomáha zvládnuť nástrahy svetového hokeja. Preto môžete zobrať aj tím bez veľkých hviezd, ako to bolo na MS v Bratislave a bude úspešný v konkurencii veľkých svetových hviezd. Hráči majú lepšie hokejové návyky, vyrastajú s tým od mlada," pokračoval.

Zatiaľ čo Fíni v ostatných rokoch zbierajú úspechy vo všetkých vekových kategóriách, Slováci zaostávajú nielen za hokejovými veľmocami, ale aj za krajinami, ktoré pred vyše desiatimi rokmi pravidelne zdolávali. Na svetových šampionátoch iba sporadicky získavajú medaily a čoraz menej hráčov spod Tatier sa objavuje v zámorskej NHL.

O seniorský tím sa neobáva

"Vo Švajčiarsku alebo v Nemecku začali s aktívnym rozvojom mládežníckeho hokeja pred desiatimi či pätnástimi rokmi. To, že Slovensko v ostatných rokoch nemá zástupcov na popredných miestach v drafte, vychádza z viacerých aspektov. Prvým faktorom je menšie množstvo hráčov, v dôsledku toho strácate veľa potenciálnych talentov. Druhým faktorom je to, že ak aj deti majú záujem o hokej, nedostávajú dostatočnú starostlivosť v tréningoch. Preto sú aktuálne výsledky logickým vyústením toho, čo sa v slovenskom hokeji deje. Slovensko nemá významných hráčov na medzinárodnom poli, národný tím do 18 rokov zostúpil do nižšej kategórie MS a dvadsiatka je v podobnej situácii, kde môžeme taktiež očakávať zostup v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Snažím sa na to pozerať objektívne prostredníctvom výsledkov a čísel. Samozrejme, môžu mať šťastie a zachrániť sa, ale na druhej strane, môže prísť jeden nevydarený turnaj a vypadnú... O seniorský tím sa neobávam, pretože v elitnej kategórii je až šestnásť tímov. Realita je taká, že mužská reprezentácia sa pohybuje väčšinou medzi deviatym až jedenástym miestom. Môže prísť aj turnaj, na ktorom postúpi do štvrťfinále, ale je potrebné, aby sa to dialo pravidelne," opisoval Tiikkaja.

Na to, ako sa môže súčasná situácia zmeniť, má fínsky expert jasnú odpoveď: "Je potrebné pracovať systematicky desať či pätnásť rokov a až potom sa dajú očakávajú lepšie výsledky na všetkých úrovniach. Na návrat do svetovej elity je potrebné urobiť viacero zmien a tu prichádza na rad otázka, či ich ľudia urobia alebo si radšej budú naďalej zakrývať oči. Ak to ľudia na Slovensku chcú zmeniť, musia byť aktívni a postupne riešiť malé veci. Potrebujú získať viac mladých hráčov, viac podporovať kluby a viac investovať do tréningového vybavenia. Potrebujete zlepšovať úroveň jednotlivých líg a taktiež vytvárať mladým hráčom podmienky na hokejový rozvoj, ale aj na vzdelávanie."

Dlhodobá práca prináša výsledky

Pri výchove mladých hráčov je dôležitá najmä trpezlivosť, pretože každý hokejista prechádza odlišným vývojom. Dlhodobo sa hovorí o náročnosti prechodu z juniorskej do seniorskej kategórie, v ktorom plnia podstatnú úlohu kluby. "Na Slovensku sa tímy skôr pozerajú na vlastné výsledky, tréneri si chcú udržať svoje miesta. Hľadia predovšetkým na seba, ale je to aj výsledkom toho, kto jednotlivé kluby vlastní a akú stratégiu kluby majú. Nenájdete veľa tímov, ktoré sa sústredia na vývoj mladých hráčov a držia sa svojich hodnôt. Dovolím si tvrdiť, že vo Fínsku je takých klubov väčšina. Veria, že ich stanovené ciele sa splnia prostredníctvom dlhodobej práce a výsledky raz prídu. Tréneri sa preto nemusia báť vyhadzovu po nevydarenom zápase, ak sa držia dlhodobých hodnôt," vysvetľoval Tiikkaja.

Práve Fínsko ukazuje množstvo príkladov hráčov, ktorí dostali najprv priestor v materských kluboch a následne zamierili do NHL, kde sa stali hviezdami. K menám ako Mikael Granlund, Aleksander Barkov alebo Patrik Laine by sa mal čoskoro pridať Kaapo Kakko.

Mladým hráčom treba dať druhú šancu

"Je veľmi ťažké povedať, ktorá cesta zapojenia hráčov z juniorskej úrovne do seniorskej je najsprávnejšia. Podľa mňa sa hráči zlepšujú vtedy, keď hrajú proti seberovným, preberajú na seba zodpovednosť a môžu sa zlepšovať po hernej stránke. Je to lepšie, ako keby mali hrať mladí v tretej či štvrtej formácii a plnili by iba defenzívne úlohy. Je to však veľmi individuálne. Tréner v TPS Turku dal priestor mladému Kakkovi a v 17 rokoch ho poveril úlohami, ktoré boli prospešné pre jeho rozvoj. Povedal mu, aby bol odvážny a hral svoju hru. V relatívne krátkom čase ukázal, že je schopný hrať na najvyššej medzinárodnej úrovni," priblížil vývoj svojho mladého krajana.

Tiikkaja druhým dychom doplnil, že mladých hráčov treba v prípade nevydarených zápasov povzbudiť a dať im aj druhú šancu. "Ak v niekom vidíte potenciál, je potrebné ho využiť. Treba mu pomôcť, ak v niektorých oblastiach zaostáva, ale treba ho podporovať v tom, čo vie robiť dobre. Netreba sa báť nejakej chyby, je to dlhodobý proces. Vo Fínsku sa nepozerajú prioritne na výsledky nejakého zápasu, podstatná je dlhodobá koncepcia a kooperácia medzi klubmi a reprezentáciami. Funguje spolupráca medzi najvyššou súťažou, prvou ligou aj juniorskou ligou. Hlavným cieľom je to, aby mladí hráči mali kde hrať a mali čo najlepšie podmienky na rozvoj talentu. Kluby sa pozerajú na to, čo je najlepšie pre hráčov a nie pre ich úspech. V tomto nastavení podľa mňa Slováci zaostávajú, keďže kluby bojujú proti sebe. Zbytočne míňajú energiu na kritizovanie."

Projekty neriešia situáciu komplexne

Nízku mieru zapojenia mladých hokejistov do kľúčových pozícií v seniorských tímoch rieši slovenský hokej projektmi centralizovanej prípravy. "Dvadsiatka" vydržala v slovenskej najvyššej súťaži dvanásť sezón a v niektorých ročníkoch participovala aj v 1. lige. Počas tohto obdobia ani raz nevypadla z najvyššej kategórie MS a získala bronzovú medailu v roku 2015. V nasledujúcej sezóne však bude fungovať iba projekt "osemnástky". Ten už v minulosti existoval, dva ročníky (2013/14, 2014/15) strávili hráči reprezentácie do 18 rokov v druhej najvyššej súťaži a ďalšie dva (2015/16, 2016/17) v juniorskej lige. Po dvojsezónnej pauze je projekt opäť na scéne a mužstvo pod vedením Róberta Petrovického bude mať jediný cieľ - návrat do najvyššej kategórie MS.

"Chápem, že Slovensko chce centralizovaný program, pretože má relatívne málo hráčov, ale treba sa na to pozerať zo širšia. Na krátky čas dokážeme síce ponúknuť skupine hráčov lepšie podmienky, ale oveľa podstatnejšie je podľa mňa to, aby mali dobré podmienky vo všetkých kluboch a mohli sa zlepšovať. Ak zoberieme do projektu približne tridsať hráčov, ďalší zostávajú mimo pozornosti a v mladom veku je ťažké predpovedať vývoj jednotlivých hokejistov. Myslím si, že centralizácia je nástrojom na dosiahnutie krátkodobých cieľov, no oveľa silnejší efekt môže mať systematická a správna práca v kluboch. Práve v kluboch by mali hráčov pripraviť pre potreby národného tímu," vyjadril sa.

Nedostatočná kvalita mládežníckych súťaží

Existenciu projektov podporuje aj fakt, že mládežnícke súťaže na Slovensku nemajú dostatočnú kvalitu na to, aby pripravili hráčov na skok do seniorskej kategórie. Riešenie tohto problému je však zložité.

"Otázkou kvality juniorskej, dorasteneckej či kadetskej ligy sa zaoberáme dlhší čas a často počúvam o tom, že ich úroveň by sa mohla zvýšiť príchodom zahraničných hráčov. Nemyslím si však, že je to riešenie z dlhodobého hľadiska. Najlepší hokejisti pôjdu stále do zámoria, do Ruska, Švédska, Fínska, Česka, Švajčiarska, Nemecka alebo Rakúska. Z hľadiska ekonomickej sily Slovensko nie je schopné zabezpečiť také podmienky, aby prilákalo najlepších hráčov. Skôr si myslím, že je podstatné, aby hráči dostali čo najlepšie podmienky v materských kluboch a zlepšovali sa na lokálnej úrovni. Zároveň by mali dostávať čo najviac priestoru pre rozvoj svojich schopností. Jednou z ciest by mohli byť aj hokejové akadémie, ktoré môžu priniesť viditeľné výsledky v relatívne krátkom čase," dodal Tiikkaja pre agentúru SITA.





© SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.