Slovenský brankár Šimon Latkóczy priznal, že v zápase proti USA si prešiel peklom. Neskutočné kŕče a zvracanie, skončil na infúziách!
Slovenský reprezentačný gólman do 20 rokov Šimon Latkóczy predviedol v zápasoch MS v Kanade proti USA a Švédsku fantastické výkony. Napriek dvom prehrám mal 92,7 % úspešnosť zásahov a mohol odchytať famózny turnaj. O to viac ho mrzelo predčasné ukončenie podujatia. Na sociálnej sieti instagram si po verdikte IIFH "vylial srdce" a jeho status zdieľalo niekoľko renomovaných zámorských médií.
V rozhovore pre Denník Šport si zaspomínal na zápas proti USA, v ktorom si prešiel doslova peklom. Slovenskí mladíci sa nadýchli k parádnemu obratu, keď po dvoch tretinách prehrávali 0:3. V záverečnej tretine dvakrát skórovali, Chromiak mal šancu na hetrik a gólový teč Dvorského neuznali rozhodcovia pre vysokú hokejku.
„Taký zápas, ako proti USA, som dlho nemal. Po stretnutí som zvracal a
skončil som na infúziách. V tretej tretine som mal neskutočné kŕče. O to
viac ma mrzí, že som tomu obetoval všetko a takto to dopadlo," netajil Latkóczy svoje sklamanie.
„V tretej tretine, asi sedem minút pred koncom zápasu, som sa modlil,
nech je už reklamná prestávka a môžem si ísť dať na striedačku
magnézium. Mal som v ruke, v ktorej držím hokejku, taký kŕč, že som ňou
nevedel hýbať. Pre tento tím by som spravil hocičo. Bol to jeden z
najťažších zápasov v mojej doterajšej kariére."
Slovákov môže mrzieť predčasné ukončenie turnaja o to viac, že mali na turnaji jednu z najsilnejších generácií v histórii slovenského hokeja. Ako bonus, boli fantastická partia. Médiami obleteli fotografie, ako sa slovenskí hokejisti držia po predčasnom konci turnaja v strede klziska v kruhu okolo ramien ako "vlčia svorka".
„Na toto sa nezabudne. Chalanov mám ako rodinu, najmä ročník 2002. Od
pätnástich sme chodili spolu po turnajoch. Nikto nemal v kabíne s nikým
problém a prejavovali sme si rešpekt a úctu. Všetko, čo by mal tím mať.
Priznám sa, že som si na konci poplakal a nebol som jediný," uzavrel 19-ročný brankár.