Striebro na Hlinka Gretzky Cupe. Náhoda? Vydarený ročník? Nový smer slovenského hokeja? Alebo obetavosť rodičov? Jeden z nich prehovoril: Toto je doteraz nepozananý príbeh úspechu tejto generácie
Ročníky 2004 a 2005 môžu byť najsilnejšie, aké doteraz slovenský hokej malo. Slovenská reprezentácia do 18 rokov na prestížnom turnaji Hlinka Gretzky Cup dosiahla historický úspech. Zdolala Američanov, Nemcov, Švédov a Fínov, aby vo finále stroskotala na silnom Rusku. Získala cenné striebro a slovenskému hokejovému fanúšikovi vliala novú nádej do žíl.
Výkony a výsledky slovenských hokejistov išli do sveta. Turnaj každoročne sledujú stovky skautov. Zámorské prognózy velebia nádejné slovenské prospekty. Niekoľkých hráčov favorizujú do prvého či druhého kola najbližších dvoch draftov NHL. Istý český skaut vyhlásil, že toto v slovenskom hokeji nevidel už 20 rokov. Je to odraz zmeny v slovenskom hokeji? Náhoda? Vydarený ročník? Alebo obetavosť rodičov?
Jeden z nich -
Peter Mišiak - prostredníctvom oficiálneho
facebooku HMS Select Slovakia - vyrozprával príbeh cesty úspechu tejto generácie, ktorý málokto doteraz poznal.
„Pred pár dňami sa skončil turnaj Hlinka Gretzky Cup 2021, kde
naši mladí Slováci skončili strieborní a dosiahli tak historicky
najlepší výsledok. Je to len náhoda? Alebo je to len jeden silný ročník?
Je slovenský hokej naozaj na vzostupe?
Z každej strany sa na nás valí množstvo vyjadrení a článkov
od odbornej verejnosti, od bývalých hokejistov a v neposlednom rade od
fanúšikov hokeja. Veľa sa za ostatné dni povedalo a veľa sa o tom
popísalo.Keďže o ročníkoch 04/05 niečo viem, tak
skúsim napísať svoj neodborný pohľad. Neodborný preto, pretože nie som
ani bývalý hokejista ani odborník a dokonca ani športový novinár. Ako
vlastne nikto z nás troch, ale o tom nižšie. Každý nech si po prečítaní
urobí záver sám. Vopred upozorňujem, že to bude dlhé.
Začnem tým, že väčšina hráčov, ktorí sa podieľali na tomto
historickom úspechu, spolu hrávala už od svojich desiatich rokov v tíme
HMS Select Slovakia 04 a HMS Select Slovakia 05. HMS o.z. je občianske
združenie a celý názov znie ‚Hokejová Mládež Slovenska’, vymyslel ho
Roderik Plevka. Takže zakladajúci členovia sme
boli my traja, rodičia malých hokejistov a nehokejisti - Roderik Plevka,
Peter Mišiak a Juraj Slafkovský.
HMS sme založili úplne spontánne niekedy v roku 2013 na jednom
zimnom štadióne v Petržalke, kde mi raz ráno o šiestej Roderik Plevka
rozprával o nejakých svišťoch. Ako istá pani Adriana Hosťovecká s jedným
ročníkom odídencov z nemenovaného bratislavského klubu dokázala
vychovať hráčov, no dajme tomu, že minimálne pre európsky hokej.
V tom čase sme my traja rodičia malých deväť a desaťročných
hokejistov cítili potrebu to niekam posunúť. A tak sme projekt svišťov
trošku vylepšili. Plán bol jednoduchý, nájsť najšikovnejších a
najusilovnejších, vtedy len desaťročných chlapcov na Slovensku, a
pracovať s nimi aj po skončení klubovej sezóny. Poskytnúť im kvalitný
tréningový proces a kvalitné zápasy.
Obrovská vďaka dnes patrí najmä rodičom, ktorí nám uverili a
doslova obetovali svoj čas a, samozrejme, aj nemalé finančne
prostriedky. S odstupom času viem, že práve dôvera rodičov, súdržnosť a
obeta pre deti bola nesmierne dôležitá. Pre nás rodičov sa stalo
životným štýlom tráviť celé leto spoločne po turnajoch a kempoch. Bez
veľkej obety svojich rodičov by dnes chlapci neboli tam, kde sú. Ich
rodičom patrí najväčšia vďaka.
Samozrejme, faktorov bolo viac. Základom výchovy sú materské
kluby, ktoré pracujú s hráčmi na dennodennej báze. Tréneri v týchto
kluboch, ktorí v sezóne uvoľnili hráča na niekoľko týždňov, a to v dobe,
keď sa hráčom zamykali výstroje, si zaslúžia uznanie.
V jednom tíme sa stretlo toľko hokejových individualít, že ich
to akosi automaticky posúvalo vpred a nútilo ich k ešte tvrdšej práci
najmä počas celého roka tak, aby sa po sezóne zmestili do nominácie na
turnaje s HMS. Konkurencia bola obrovská, ale zdravá.
Tak sme v istom čase objavili aj Šimona Nemca. Takisto k nám
prišiel šikovný prvý center z moravského Hodonína. Do útoku sa
nezmestil, chcel hrať, a tak prijal miesto obrancu. Teraz bol Matej
Prčík na HGC najproduktívnejší obranca v českom výbere a tretí
najproduktívnejší hráč tímu.
Podobný príbeh je aj
Marián Moško, ktorý takisto v tej dobe hral prvého centra v Trenčíne,
ale v HMS ‚musel’ hrať beka. Na HGC hral na parádu v prvej obrane. Takú
rotáciu si už dnes v HMS neviem predstaviť, ale o tom neskôr.
No a potom tréner, hlavný Otakar Čajka s asistentami Milanom
Mazancom a Romanom Lexom mali svojimi skúsenosťami a prirodzenou
autoritou veľký vplyv na vývoj hráčov.
Fungovali sme najmä po sezóne, keď ostatné deti v tej dobe už na
konci marca vyzúvali korčule a kluby topili ľady. Vtedy sme my len
začínali.”
Tieto turnaje sme vyhrávali rozdielom triedy a väčšinou v
staršej kategórii. Keď už sme nemali adekvátneho súpera na turnajoch v
Česku a na Slovensku, prišlo automaticky rozhodnutie prihlásiť sa na
turnaj európskeho významu.
Nasledujúci rok v máji 2016 sme už Rigu vyhrali, síce ‚len’
svoju vekovú kategóriu, ale zato veľmi presvedčivo. Američania hovoria
‚Local Hero, Global Zero’. Logicky prišlo rozhodnutie skúsiť si zmerať sily s najlepšími na svete."
Nasledovala účasť na najväčšom svetovom turnaji v Chicagu s názvom Bauer World Invitation AAA.
„Pamätám si, ako nás usporiadatelia nechali vykúpať sa a otvárací
zápas turnaja sme hrali pred plnými tribúnami s tímom Chicago Mission,
ktorý bol vtedy v americkom rankingu na prvom mieste. Zápas sme prehrali
1:5. Nakoniec sme skončili medzi top tímami USA a Kanady na krásnom
treťom mieste, keď nám finále ušlo naozaj iba o chlp.
Už o pár mesiacov, vo februári 2017, sme leteli opäť,
tentokrát do Kanady na turnaj Pee Wee AAA v Québecu. Asi najkvalitnejšie
zápasy odohrali 2004-ky, ale aj 2005-ky na turnajoch WSI v roku 2016 v
talianskom Bolzane a v roku 2017 vo francúzskom Chamonix.
Tieto
turnaje sú mnohými považované za neoficiálne majstrovstvá pre
násťročných. Neboli to však len turnaje, raz do mesiaca sme sa
pravidelne, aj počas sezóny, stretli v Trenčíne, kde sme odohrali
priateľský zápas proti domácej Dukle.
O tom, že tí chlapci mali naozaj kvalitu, svedčí jedna
príhoda. Keď neskôr na spoločnej večeri v reprezentačnom výbere
Slovenska U16 ktosi z hráčov pri dlhom stole poznamenal: ‚keď sa tak
pozerám okolo seba, sme tu všetci z HMS, len sme zmenili názov.’
Zhruba
za tri až štyri roky, ktoré sme sa venovali tomuto ročníku, odohrali
chlapci spolu 100 až 150 zápasov, často proti najlepším hráčom na svete.
K tomu treba pripočítať množstvo spoločných tréningov a kempov.
Dovolím si povedať, že veľmi dôležitým faktorom ich
výkonnostného rastu neboli len zápasy samotné, bola to motivácia a
zdravá konkurencia. Každý z chlapcov už vo svojich jedenástich rokoch
zistil, že byť prvý v okrese neznamená byť prvý aj v kraji a už vôbec
nie na svete.
Všetci chlapci počas sezóny
navzájom komunikovali, sledovali sa a porovnávali, ale najmä celý rok vo
svojich materských kluboch tvrdo dreli, aby sa po sezóne stretli zas o
niečo lepší a mohli sa ísť merať s najlepšími na svete.
HMS vychováva hráčov od 10 do 15 rokov. Funguje ako akási potrebná nadstavba k tomu, čo poskytujú hráčom kluby. Od 15 rokov rastú nádejní hokejisti pod zväzovými krídlami. Pozitívny vplyv na ich ďalšom raste mal projekt do 18 rokov.
„Povedzme si na rovinu, aj vplyvom pandemickej situácie vo
svete prišli do projektu tento rok hrať hráči, ktorí by za normálnych
okolností hrali v zahraničných alebo domácich juniorkách.
Na
druhej strane treba povedať, že najmä veľmi kvalitný tréningový proces v
projekte, ale aj materiálne zabezpečenie, regenerácia a najmä zápasy
medzi mužmi v 1. SHL ich posunuli zas o niečo vyššie. Samozrejme, nie
všetci hráči prešli tento rok projektom, ale posledné týždne tam
strávili už v kompletnom zložení.
Hlinka Gretzky Cup sa skončil. Pre niektorých skončil
prekvapením, pre niektorých nie. Pred siedmimi rokmi sme si dali v HMS
taký vesmírny cieľ - keď si zahrá aspoň jeden NHL, tak to malo význam.
Vtedy sme sa tomu sami smiali...” uzatvára Peter Mišiak.
