Hrával s Cígerom či Pálffym. Prekonal raritný typ rakoviny a dvakrát zdolal Covid-19

v kategórii: Hokej autor: Michal Sedlák 0

Bol obrovským bojovníkom nielen na ľade, ale dokazuje, že aj v živote

Inšpiratívny príbeh bojovníka nielen na ľade, ale aj v živote.

Miroslav Ďurák hrával v Slovane so Zdenom Cígerom či v Skalici so Žigmundom Pálffym. 193-centimetrový obor vážil v čase aktívnej hokejovej kariéry metrák. Bol postrachom súperov, boli sezóny, v ktorých mal na konte 100 a viac trestných minút.

Pred piatimi rokmi zažil peklo.

Po banálnej operácii slepého čreva sa mu v brušnej dutine rozbujnel raritný typ rakoviny, ktorá štatisticky postihuje jedného človeka z dvoch miliónov.

S nádorom v bruchu hral vrcholový hokej ešte tri sezóny.

Začiatkom roka 2016 Ďurákovi našli cysty na slezine. Nádor však napadol celú brušnú dutinu a niektoré orgány. Preč musela nielen slezina, ale aj žlčník a hrubé črevo.

Operácia trvala dvanásť hodín.

Ďuráka náročný boj pripravil o tridsať kíl hmotnosti.

To však nebolo všetko. Nasledovala kľúčová časť liečby. Náročná chemoterapia.

„Museli mi okamžite vymyť postihnuté orgány chemoterapiou. Nie klasicky, ale naraz ich napustili cytostatikami pri teplote 42 stupňov Celzia. Bolo to buď-alebo. Lekári museli jednorazovo zabiť všetky zhubné nádory v mojom tele," spomínal v tom čase Ďurák pre šport.sk na náročné chvíle.

Narodenie dcérky Tamary v roku 2018 mu bolo odmenou osudu za predošlú nepriazeň a ťažké útrapy.

V októbri ho však chytil Covid-19. Ako onkologický pacient patril do najrizikovejšej skupiny.

„Samozrejme, že som sa bál. Nevedel som, čo mám čakať, no našťastie mala vtedy táto choroba u mňa ľahší priebeh," hovoril pre portál šport24.sk.

Aby toho neboo málo, koronavírus si ho našiel aj po druhýkrát. Tentoraz však s ťažším priebehom ochorenia.

„Bohužiaľ, je to tak. Dostala to aj celá moja rodina vrátane dcérky. Tentoraz to však bolo omnoho horšie, manželku Danku i mňa to driaplo poriadne. Zvýšená teplota, bolesti krížov, či malátnosť boli na dennom poriadku, no našťastie sme už z najhoršieho vonku."

Zákerný vírus poriadne trápi aj jeho otca, ktorý bojuje v nemocnici.

„Otca to, žiaľ chytilo až tak, že je momentálne v nemocnici. Všetci sa zaňho modlíme a zároveň veríme, že sa z toho čo najskôr dostane."

Odchovanec topoľčianskeho hokeja pracuje ako tréner starších žiakov v Nitre. Užíva si svoju rodinu a dvaapolročnú dcérku Tamaru. Na nepriazeň osudu sa vôbec nesťažuje. Aj keď by mohol byť prvý, čo tak robí.

„Vnímam to tak, že po babke, ktorá zomrela krátko predtým, ako mi diagnostikovali rakovinu a v trinástich rokoch prišla o ruku, som prebral kríž, ktorý ona niesla za celú rodinu. Nezúfam, bojujem a dúfam, že časom sa všetko na dobre obráti."

Držíme palce!